Exoplanéta WASP-79b
Je známe, že vesmír je okrem našej Zeme ako stvorenej pre život domovom aj planét, ktoré sú presným opakom. Sú buď moc teplé, chladné, alebo veľké pre život, aký poznáme. Na niektorých planétach obrovské teploty vytvárajú úkazy, ktoré si ani nevieme predstaviť. Jedným z týchto svetov je aj exoplanéta WASP-79b.
Predpoveď počasia: Pršať bude železo
Exoplanéta WASP-79 je plynný obor nachádzajúci sa vo vzdialenosti 780 svetelných rokov od Zeme. Vedci tentokrát planétu neskúmali ako teleso podobné Zemi. Na zistenie, že sa nejedná o svet podobný nášmu im úplne stačila vzdialenosť, v akej planéta obieha okolo svojej hviezdy. Jeden rok na nej trvá 3,7 pozemských dní.
To z WASP-79b robí horúcu planétu, ktorej priemerná teplota je odhadovaná na 1650 °C. Okrem toho ide o jednu z najväčších doposiaľ skúmaných exoplanét. Chemické procesy vytvárané teplom v atmosfére planétu akoby naduli a spravili z nej obra s priemerom 1,7-krát širším ako má Jupiter.
Návštevníkom na pomyselnom povrchu by sa pri sledovaní naskytol pohľad na oblohu sfarbenú do žlta, z ktorej by pršalo železo. WASP-79 má viazanú rotáciu, čo znamená, že jedna strana planéty je stále otočená smerom k svojej hviezde. Práve tá strana je zohrievaná oveľa viac ako druhá.
Teploty sú tak vysoké, že sa molekuly rozpadajú na atomy a kovy ako napríklad železo vyparujú do atmosféry. Atmosferický vietor potom prenesie oblaky železnej pary na studenejšiu stranu planéty, kde následne vplyvom nižších teplôt kondenzujú a menia sa na kvapky železa. Rovnaký proces ako na Zemi len nie s vodou, ale kovmi. Tento železný dážď s veľkou pravdepodobnosťou vytvára žltkasté odtiene atmosféry plynného obra.
Vedci skúmali WASP-79b pomocou Hubblovho Teleskopu. Pri analyzovaní dát nedetekovali takzvaný Rayleighov rozptyl, ktorý je dôvodom toho, prečo je naša obloha modrá. Ide o proces založený na rozptyle slnečného svetla na molekulách vzduchu. Prebieha vtedy, ak je vlnová dĺžka svetla väčšia ako rozmer častíc, na ktorých sa svetlo rozptyľuje. Napríklad modrá farba má krátku vlnovú dĺžku, a preto sa odráža oveľa viac ako iné farby. Absencia tohto fenoménu na exoplanéte WASP-79b však vyvoláva otázky. Podľa vedcov na planéte prebieha nový, doposiaľ neznámy atmosferický proces.
Záhadu by mohol pomôcť vyriešiť vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. Vypustený má byť o rok a bude najvýkonnejším ďalekohľadom v histórií ľudstva. Jeho hlavným atribútom bude schopnosť detailnejšie skúmať atmosféry exoplanét a hlavne detekovať kyslík v nich.
Ani táto planéta nie je jedinečná
Ani železný dážď podľa všetkého nie je vo vesmíre úplnou raritou. Veľké množstvo nájdených exoplanét sú plynné obry. Avšak vzácnejšie je nájsť ich v blízkosti svojej hviezdy. Prvýkrát bol jav železného dažďa sledovaný v marci tohto roka, keď vedci našli exoplanétu s názvom WASP-76b. Je veľmi podobná WASP-79b a taktiež na nej prší železo.
Čo hovoríte na vesmírne extrémy? Chceli by ste zažiť železný dážď?
