Stane sa zo Zeme druhá Venuša?

Prináša nám teplo, domov, vodu a vlastne všetko, čo potrebujeme k životu. Taká je naša planéta. Okrem toho nás chráni pred radiáciou, silným magnetickým polom a je v podstate továrňou na výrobu kyslíka, ktorý dýchame. Zhodneme sa, že Zem je v celku príjemným miestom. Navždy to tak ale neostane, jedného dňa sa z nej stane druhá Venuša. Ako?

Žijeme v dobe plnej diskusií o životnom prostredí. Nie je snáď človeka, ktorý by nepostrehol, čo sa ohľadom tejto témy okolo neho deje. Dôvod je jasný. Vlastnou rukou si znečisťujeme planétu a zhoršujeme tak životné prostredie nie len pre nás, ale hlavne pre budúce generácie, ako už poznamenal portál Space. Je otázkou času, kedy si ľudstvo bude musieť hľadať nový domov, a to za hranicami našej atmosféry. Obľúbenou planétou pri téme osídľovania cudzích planét býva Mars. Náš planetárny sused je jasným stredobodom pozornosti, veď NASA a firma SpaceX sa predbiehajú v tom, kto tam vyšle ľudskú posádku skôr. Do 10 rokov by už na povrchu červenej planéty mala byť zanechaná prvá ľudská stopa.

Falošné dvojča Zeme

Ale čo Venuša? Je ešte bližšie ako Mars, je takmer rovnako veľká a a hustá ako Zem a je určite teplejšia ako Mars. Prečo teda nejdeme osídľovať ju? Dôvod je jednoduchý. Je to v podstate hotové peklo. Vlastne, je tam viac vecí, pri ktorých by to na Venuši bolo trochu komplikované. Povrchová teplota je v priemere 462˚C, čo marí akúkoľvek šancu na život na jej povrchu. Okrem toho má Venuša diametrálne odlišnú rýchlosť rotácie okolo vlastnej osi ako Zem a Mars. Kdežto na Marse trvá deň len o 37 minút viac ako na Zemi, na Venuši je to 116 pozemských dní a a 18 hodín. Jej hrubá atmosféra sa skladá hlavne z oxidu uhličitého a malého množstva dusíka. Hrubá a hustá atmosféra vytvára obrovský tlak na povrchu, ktorý je 92-krát väčší ako na Zemi. To je ekvivalentné tomu, čo by ste cítili 1 kilometer pod hladinou oceánu.

Prečo je Venuša tak odlišná od Zeme?

Vedci sa domnievajú, že Venuša bola dávnejšie podobná Zemi. Práve vďaka tomu, že je podobne veľká a Slnko obieha v takmer rovnakej dráhe ako Zem je možné, že pekelná planéta kedysi mala oceány vody a podmienky vhodné pre život. Teda úplne iné, aké tam panujú dnes. Pred približne 4 a pol miliardami rokov bolo naše Slnko iné. Bolo slabšie a menšie, čo znamená, že obývateľná zóna bola na úrovni Venuše. Ako sa však Slnko zväčšovalo, teploty sa na jej povrchu zvyšovali. To malo za následok vyparovanie a následne kompletné vyparenie povrchových oceánov. Vodná para v atmosfére postupne zachytávala teplo, pričom vplyvom skleníkového efektu teploty na povrchu prudko stúpali.

Venuša sa v podstate uveznila vlastnými vyparenými oceánmi a už jej nebolo pomoci. Voda, ktorá bola na povrchu držala doskovú tektoniku v pohybe a pri živote. Bez nej sa jej pohyb na planéte úplne zastavil. Dosková tektonika je systém, ktorý planéte umožňuje udržiavať si optimálnu teplotu a reguluje množstvo oxidu uhličitého v atmosfére.

Uhlík sa zhromažďuje v horninách, ktoré sa pri pohybe tektonických dosiek hýbu a časom sa odsúvajú nižšie a nižšie tým ako do seba dosky narážajú. Bez tohto procesu sa však uhlík dostane do atmosféry a po jeho reakcií s kyslíkom vznikne oxid uhličitý. Ten sa časom dostával do atmosféry a až dodnes jej dominuje. Tento proces trval okolo 100 miliónov rokov a urobil z Venuše miesto, ktoré už vôbec nepripomína to, čím kedysi bolo.

Jasná a neodvratná budúcnosť Zeme – druhá Venuša

Smutné na tom všetkom je, že aj keď je Venuša dnes na prvý pohľad úplne iná planéta ako Zem, dala by sa pokladať za presný obraz našej budúcnosti. Našu planétu čaká to isté, čo sa stalo Venuši pred pár miliardami rokov. Slnko bude pokračovať vo svojej expanzií a odhadom o pár stoviek miliónov rokov bude hranica obývateľnej zóny opäť posunutá, tentokrát mimo dosahu Zeme. Teploty sa rapídne zvýšia a zvyšok už poznáme. Zem bude kráčať po stopách svojej pekelnej sestry a stane sa z nej druhá Venuša. Slnečná sústava teda nebude domovom len jednej, ale rovno dvoch.

Myslíte si, že sa ľudstvu podarí dostať v tejto dekáde na Mars?

Zdroj: space.com
Zdroj titulného obrázka: Pixabay/WikiImages