Nie všetky skvelé filmy sa stávajú slávnymi
The Big Sleep, Key Largo, The Third Man, Double Indemnity, The Woman in the Window… Čo majú všetky tieto kúsky spoločné? Áno, jedná sa o špičkovú várku noirových filmov. Okrem toho, že ich spája žáner, majú ešte jednu dištinktívnu zhodu: všetko sú to dobre známe tituly. Nájdete ich na popredných pozíciách kvalitatívnych rebríčkov a odkazuje sa na nich v nejednom neskoršom výtvore. Ak ste v ponurom svete noiru noví, s najväčšou pravdepodobnosť vás doň uvedie niektorý z vyššie zmienených kultov. Akonáhle však vykročíte do zákutí žánrových končín, objavíte omnoho viac za pozornosť stojacich adeptov. Jedným z nich je aj Black Angel (1946).
Posledný režijný projekt Roya Williama Neilla pravdepodobne mnoho z vás nebude poznať. Určite sa ale nájdu žánroví feinschmeckeri, ktorí práve zbystrili pozornosť. Vedia totiž, o aký klenot sa jedná a pravdepodobne ho sami majú v obľube.
Typická noir premisa v exkvizitnom balení
Dej Black Angel sa točí okolo vraždy a krivého obvinenia. Ex-manželka Martina Blaira (Dan Duryea) bola nájdená zavraždená vo vlastnom byte. Hlavným podozrivým sa stáva Kirk Bennett (John Phillips), no Kirkova manželka Catherine (June Vincent) odmieta uveriť presvedčeniu polície. Keď Kirka odsúdia a čaká na popravu, rozhodne sa urobiť všetko preto, aby manžela očistila a zachránila pred elektrickým kreslom. V pátraní po pravde jej pomáha zronený Martin.
Scenárista Roy Chanslor presvedčivo buduje vzťah dvoch amatérskych detektívov. Hoci má film iba 81 minút, nikam sa neponáhľa. Dostatočnú komplexnosť paradoxne zabezpečuje až fundamentálne jednoduchý príbeh. Ten sa pod perom Chanslora mení na základný kameň, na ktorom režisér poctivo stavia napätie a gradáciu. Ostré a inteligentné dialógy, romantické pletky, zvraty ohľadom kriminálnej zápletky – všetky tieto oporné stĺpy noiroviek tu do seba krásne zapadajú a fungujú ako namazaný stroj.
Ani kamera a strih sa nenechali zahanbiť. Nevynikajú originalitou ani umeleckosťou, avšak je to len dobre. Miesto zavádzania nových trendov sa kameraman Paul Ivano drží tradičných koľají. Saul A. Goodkind následne sugestívne zábery strihá s chirurgickou precíznosťou. Emócie a charaktery tak pôsobia o to údernejšie a presvedčivejšie.
Defilé hereckej nepriestreľnosti
Samozrejme, poriadny noir sa nezaobíde bez skvelých hercov. Duryea i Vincent majú nepopierateľnú on-screen prezenciu, hlavným tromfom snímky je však Peter Lorre. Slovenský herec sa preslávil najskôr v nemeckej produkcii. Jeho vrah detí z revolučného M: Eine Stadt sucht einen Mőrder (1931) je dodnes bezprecedentným stelesnením číreho zla uväzneného v ľudskom psyché. Následne sa presunul ako do Veľkej Británie, tak do USA. Herecký kumšt rodáka z Ružomberka bol až tak extrémny, že si pre seba ukradol každú scénu v Maltese Falcon (1941), hoci zdieľal plátno so samotným Humphreym Bogartom.
V Black Angel stvárňuje notorického kriminálnika Marka. Martin a Catherine sú presvedčení, že nemilosrdnú vraždu spáchal práve on. Lorre je tu bez preháňania na Oscara. Na prvý pohľad nepôsobí hrozivo. Marko oplýva aurou boa. Zaujme vás svojou bezstarostnosťou, dostane sa vám pod kožu svojím šarmom, pričom po celý čas sa okolo vás pomaly-pomalinky obtáča a sťahuje vás čoraz tuhšie. Jeho prítomnosť je kľúčovým inštrumentom pri budovaní tenzie. Vďaka špičkovému výkonu je záverečný twist niekoľkonásobne silnejší, než by bol sám o sebe. Dnes by sa už nejednalo o žiadnu dych-vyrážajúcu pointu, no pred takmer ôsmymi dekádami boli okolnosti prirodzene odlišné. Zvrat hladko zapadne k typickým trópom žánru, zároveň má vlastnú identitu a slúži ako poznávacie znamenie filmu. A akého filmu!
Ak stojíte o doplnenie kinematografických medzier, eventuálne ste nadšencami noir kúskov, Black Angel by mal byť na vašom watchliste, a to pomerne vysoko.
Zdroj titulného obrázka: youtube.com
