Be2Can sa vrátil so svojim dvanástym ročníkom prehliadky festivalových filmov, ktorá so všetkou parádou ponúka to najlepšie a najzásadnejšie z festivalov v Berlíne, Benátkach a Cannes, a opäť prináša prehliadku rôznych tém a pohľadov na filmovú tvorbu.
Be2Can 2025 – Recenzie tohtoročných filmových titulov
Matka
Sledujeme fiktívny príbeh Matky Terezy, inšpirovaný skutočnými udalosťami sedem dní pred založením rádu Misionárok lásky v roku 1950. Hoci je toto obdobie samo o sebe zaujímavé, pre divákov, ktorí s postavou Matky Terezy nie sú bližšie oboznámení, filmu chýba širší kontext jej poslania a stručné uvedenie. Rozprávanie rozdelené po jednotlivých dňoch na svojej štruktúre ľahko dopláca, a zhutnenie deja do niekoľkých dní by pôsobilo údernejšie. Prinieslo by aj väčší emocionálny dopad, svižnejšie tempo a väčší divácky záujem.
Silnejšou stránkou filmu sú načrtnuté témy. Na založenie vlastného rádu musí Tereza totiž odstúpiť z pozície predstavenej Loretského kláštora v indickej Kolkate. To so sebou prináša aj povinnosť vybrať, kto prevezme vedenie kláštora. Voľba padne na jej blízku sestru Agnieszku, ktorá však otehotnie. V kláštornom prostredí je to neprípustné a na základe toho vzniká zaujímavé trenie morálnych hodnôt Matky Terezy. Je pre ňu podstatnejšia ľudská stránka veci, alebo uprednostní „vyhovujúcu“ sestru? Film sa dotýka aj potratovej tematiky, ktorá je uchopená s citlivosťou.
V hlavnej úlohe žiari švédska herečka Noomi Rapace, ktorá Matku Terezu stvárni s neuveriteľnou jemnosťou a ukazuje ju ako ľudskú bytosť, s ktorej pochybnosťami a obavami sa diváci môžu stotožniť. Za zmienku stojí aj audiovizuálne spracovanie filmu. Veľmi dobre sa pracuje so svetlom a tieňmi, ktoré úmyselne zdôrazňujú určité detaily. Celkovo je Matka natočená obstojne a kamera sa nebojí blízkych záberov, čo u podobne komorných drám pôsobí veľmi dobre. Neobvyklou, ale osviežujúcou voľbou je použitie rockovej hudby, ktorá miestami vystupuje do popredia a pomáha filmu odlíšiť sa od tradičných životopisných drám.
Čo vie Marielle
Nemecká dramedy divákov zavedie do trojčlennej domácnosti, v ktorej sú milosrdné klamstvá na dennom poriadku. Všetko sa zmení vo chvíli, keď dcéra Marielle získa schopnosť vidieť a počuť doslova všetko, čo jej rodičia hovoria a robia – bez výnimky. Spočiatku môže film pôsobiť, že sa chystá ísť do hĺbky rodinných a vzťahových tém. Tie sa však rozvíjajú až čiastočne v závere, čo môže mierne rozporovať divácke očakávania založené na traileri či synopsi filmu.
Ľahko suchý nemecký humor je všadeprítomný a dotvára atmosféru nielen v rodinnom, ale aj v pracovnom prostredí, kde Marielle svoju schopnosť využíva. Pozoruhodná je aj hra s dôverou medzi rodičmi, ktorí sa vďaka svojej dcére dozvedajú nepríjemné pravdy. Zaujímavá je aj meniaca sa úprimnosť, prístup a dynamika vzťahu rodič–dieťa.
Schopnosť, ktorú Marielle získala, prináša originálny koncept, ktorý vedie k zamysleniu, no film jeho potenciál naplno nevyužíva.
Riefenstahl
Hitlerova dvorná filmárka Leni Riefenstahl sa v tomto dokumente ukazuje v pomerne ľudskom svetle, no pre skutočné „vykúpenie“ to rozhodne nestačí. Je príkladom človeka, ktorý žije v prostredí simulujúcom dokonalý svet, životom v najvyššej spoločenskej vrstve, kde sa nikdy nestretne s reálnymi problémami obyčajných ľudí. To vedie k jej nadmernej idealizácii nacistického Nemecka.
Hoci v útržkoch rozhovorov – ktoré mimochodom skvele dotvárajú kontinuitu miestami uťahaného rozprávania – občas prejavuje náznaky sebareflexie a ľútosti, nie je to v dostatočnej miere, aby to pôsobilo presvedčivo. Vzhľadom na to, že celý jej život bol postavený na tvorbe pre režim, niet divu, že si určité aspekty svojej práce a udalostí okolo nej nechce priznať. V opačnom prípade by došlo k zrúteniu celého jej sveta.
Snímka uvádza tvorbu Riefenstahl do spoločensko-historických súvislostí aj v povojnovom období. Venuje sa aj jej neskoršej filmárine z afrického prostredia, prostredníctvom ktorej sa snažila oslobodiť od svojej temnej minulosti. Riefenstahl tak ponúka ucelený pohľad na svoj život a perspektívu, ktorá slúži ako vhodný prvok na pochopenie fungovania nacistického Nemecka i podobných režimov všeobecne.
Toto bola prvá časť našich minirecenzií z festivalu Be2Can, presnejšie išlo o filmy Matka, Čo vie Marielle a Riefenstahl.
Zdroj: Be2Can
Zdroj titulního obrázku: Walker + Worm Film / DCM / Alexander Griesser
