Čierna diera pohltila hviezdu
Vedcom z Univerzity Cambridge sa podaril unikátny kúsok. Zachytili, ako supermasívna čierna diera pohltila hviezdu takzvanou špagetifikáciou. Snímky boli zhotovené teleskopmi VLT (Very Large Telescope) a NTT (New Technology Telescope) v Chile.
Nešťastný osud
Udalosť zvaná AT 2019qiz bola sledovaná 6 mesiacov na základe silného záblesku, ktorý zosilnel a po čase zmizol vo vzdialenosti 215 miliónov svetelných rokov od nás. Pozorovania prebiehali v ultrafialových, optických, röntgenových a rádiových vlnových dĺžkach. Vďaka tomuto komplexnému systému vedci mohli sledovať, ako hviezda prichádza o materiál a zanecháva za sebou niečo ako žiarivý chvost.
A práve takto prebieha proces špagetifikácie, respektíve natiahnutie objektu vplyvom silných slapových javov. Hviezda, podľa odhadov veľkosťou podobná Slnku, sa dostala do smrteľnej blízkosti k masívnej čiernej diere, ktorá na ňu okamžite začala gravitačne vplývať. Hoci to znie ako sci-fi, hviezda sa natiahla ako špageta, roztrhala na kusy a následne bola kompletne pohltená.
Takýto osud čaká veľa hviezd v strede galaxie. Práve tam sa najčastejšie vyskytujú super masívne čierne diery. Napríklad stredom našej Mliečnej dráhy je Sagittarius A*, od Zeme vzdialený 25 tisíc svetelných rokov.
„Keď sa nešťastná hviezda zatúla príliš blízko k supermasívnej čiernej diere v strede galaxie, extrémne gravitačné pôsobenie rozdrví hviezdu na tenké prúdy materiálu,“ povedal Thomas Wevers, autor štúdie.
V minulosti bolo ťažké tieto udalosti vidieť, pretože čierna diera zožierajúca hviezdu má tendenciu z nej vystreľovať materiál, ktorý zvyčajne celú udalosť zakryje. Našťastie, AT 2019qiz bola pozorovaná len krátko potom, čo sa hviezda roztrhla na kúsky.
Čierne diery nie sú až tak jedinečné
Silné slapové javy nie sú len fenoménom čiernych dier. Vytvárať ich môže každé teleso s veľkou gravitáciou. Aj planéty, a to dokonca v našej Slnečnej sústave. Príkladom je Jupiter a jeden z jeho mesiacov, Io. Ten je pri priblížení k svojej planéte jemne naťahovaný, čo vedie ku konštantnému zahrievaniu jadra a vulkanickej činnosti, ktorou sa Io koniec koncov aj vyznačuje.
Zdroj: space.com
