V sieti: A nevadí, že mám iba dvanásť?
V českom dokumente V sieti (2020) si režisérka Barbora Chalupová a Vít Klusák vzali na mušku tému zneužívania maloletých detí na internete. Že sa to deje a že to nie je ani nič neobvyklé, asi vieme všetci. No v momente, ako sa kohokoľvek z nás táto téma bližšie dotkne (hoci aj cez plátna kín), začneme ju vnímať o čosi osobnejšie. Divák sa dostáva do polohy voyera, ktorá mu prináša veľmi intenzívne, no značne nepríjemné zážitky. A výsledky, ktoré len potvrdzujú, čo už na začiatku tuší, ho napriek tomu zaskočia. Pretože vždy je tu istá nádej, že sa aspoň čiastočne mýlil a že sa nakoniec ukáže, že svet nie je až tak skazený…
Za hlavné protagonistky boli na castingu vybraté tri dospelé ženy, ktoré ale vyzerajú bez makeupu a v detskom oblečení podstatne mladšie. Tvorcovia prostredníctvom kulís vytvorili dôveryhodné ilúzie troch detských izieb a jednej kúpeľne, zriadili herečkám fiktívne profily na niekoľkých sociálnych sieťach (Facebook, Skype, Lide.cz...) a následne sa čakalo, čo sa bude diať. Výsledok? 2458. To je počet mužov, ktorí ich za alarmujúco krátke obdobie (10 dní) oslovilo.
Vek nebol problém
„A nevadí, že mám 12?„ bola vždy jedna z prvých otázok, ktorú herečka položila svojmu aktuálnemu záujemcovi. Treba podotknúť, že sa takmer vždy jednalo o niekoľkonásobne starších mužov. Odpovede na otázku boli rôzne, no žiaden zo sexuálnych predátorov s tým nemal najmenší problém. Naopak, zdalo sa, že čím menej, tým lepšie a vzrušujúcejšie. Napriek tomu, že sa protagonistky striktne držali dohodnutého kódexu natáčania (neprovokovať, nič neiniciovať a správať sa skôr hanblivo a zdržanlivo), o záujemcov ani zďaleka núdzu nemali.
Cieľom sexuchtivých chlapov samozrejme nebolo spoznávanie hĺbky duší a záujmov vybraných obetí. Po krátkej konverzácii vystriedali bežné otázky o čosi odvážnejšie, so sexuálnym zameraním. Na okorenenie debaty dievčatám odoslali aj detail ich nahého prirodzenia. Nabádanie na zaslanie nahých fotografií na oplátku či vyzlečenie trička by sa dali rátať na stovky návrhov. Tam to však zdaľeka nekončilo.
Počas konverzácie mali títo muži zväčša jednu ruku položenú na klávesnici počítača a tú druhú skrytú pod stolom, za účelom…uspokojovania. Nechutné, zvrátené? Pridajte si k tomu ešte lačný úsmev na tvári, ktorý patrí mužovi vo veku vášho otca či nebodaj dedka a dostaví sa kvalitná dávka odporu, znechutenia a pocitu bezmocnosti.
Prečo to robia?
Podľa vyjadrenia jedného z predátorov začína byť porno príliš nudnou a nezaujímavou formou uspokojenia. Omnoho väčším lákadlom je „živá hračka“ pred kamerou. Pretože presne to pre nich ich obeť predstavuje – hračku. A videochat možno prirovnať k virtuálnej zábave, v ktorej si hráč vyberá vyhovujúcu postavičku a následne jej zadáva rôzne úlohy a príkazy. A keď misiu splní, vypne počítač a život ide ďalej. Jednoducho ide o bezohľadné uspokojovanie vlastných potrieb. Čo sa však následne odohráva v duši dospievajúceho dieťaťa je už celkom iná šálka kávy.
Dopad na obete
Dokument V sieti vypovedá aj o tom, aká jednoduchá je manipulácia s maloletými dievčatami, ktorých nie len fyzická, ale aj psychická stránka je len v štádiu vývoja. Chcú sa páčiť, cítiť sa žiadané. Ich prirodzená zvedavosť ich nabáda skúšať, kam až to nevinné chatovanie s neznámym môže zájsť. Tešia sa prejavenému záujmu, obzvlášť od staršieho muža. Veria, že v nich vidí niečo viac a možno práve aj tú dospievajúcu ženu.
No napriek tomu, že niektoré z nich aj reálne provokujú (herečky v dokumente sa striktne držali dohodnutého kódexu a nikdy nič sami neiniciovali), v skutočnosti máloktoré reálne komunikujú s mužmi za účelom sexu. Akonáhle konverzácia vedie k niečomu vážnejšiemu, zneistejú a uvedomia si, že zakopli o hranice, ktoré prekročiť nechcú. Je však cesty späť?
V konfrontácii s dospelým a niekoľkonásobne starším človekom sa automaticky zapína kontrolka rešpektu a autority. A keď ich napríklad dotyčný ubezpečí, že posielať nahé fotky je v poriadku a nič zlé na tom nie je, tak majú tendenciu týmto slovám uveriť. Akonáhle sa im podarí prehovoriť obeť k zaslaniu citlivého materiálu, okamžite majú eso v rukáve a v prípade, že kedykoľvek nebude postupovať podľa ich scenára, tasia sa silné zbrane v podobe nadávok a výhražok so zverejnením kompromitujúcich fotografií.
Obrovský nátlak
To, či sa nevyvinuté maloleté dieťa dokáže s takýmto nátlakom vyrovnať, je len veľmi otázne. Mnohokrát tieto situácie môžu viesť až k samotnému ukončeniu života alebo prinajmenšom s fatálnymi psychickými následkami, ktoré jedinca poznačia možno aj na celý život. Môžu mu zdevastovať psychiku a kompletne narušiť celý budúci sexuálny vývoj.
Tri hlavné aktérky z dokumentu po niekoľkodňových chatovaniach uskutočnili aj zopár reálnych stretnutí na verejných miestach – v kaviarňach, kde sa dostali do priamej konfrontácie so svojimi „nápadníkmi“. Môj veľký obdiv si získali za to všetko, čo museli podstúpiť a že si v podstate doslova prešli tým, čím si prechádzajú reálne obete sexuálneho zneužívania. Počas celého nakrúcania boli v dennom kontakte so psychologičkou a svoje role napriek všetkému zvládli výborne.
Dokument v troch podobách
Dokument vznikol v troch verziách. Prvú môžeme vidieť na plátnach kín od 05.marca 2020 (film je vhodný bez sprievodu rodičov pre deti od 15 rokov, so sprievodom je prípustný pre deti od 12 rokov). Druhá, skrátená verzia vznikla čisto pre účel školských projekcií a je prístupná pre deti od 12 rokov, navyše doplnená o komentáre herečiek k jednotlivým scénam pre lepšie pochopenie. No a do tretice je tu verzia pre filmové kluby, pre divákov od 18 rokov. Bez cenzúr, v reálnej podobe.
V sieti je film, ktorý je ideálne hneď po premietaní prepojiť na následnu diskusiu k téme. Určite je o čom debatovať a zamyslieť sa. Medzi jednotlivými videočetmi si vypočujeme názory odborníkov z rôznych sfér. K téme sa vyjadrujú psychológovia, sexuologička, právnička či samotná riaditeľka českej Linky dôvery.
Rovnako dokument upozorňuje na to, že sociálne siete majú len veľmi slabé cenzúry a obmedzenia, pretože v opačnom prípade by išli sami proti sebe. Dá sa povedať, že (aj) práve týmto sexuálnym predátorom vytvárajú priateľné hostiteľské prostredie, pretože z každého aktívneho užívateľa profitujú. A biznis je jednoducho biznis.
Nová forma rozprávania príbehu?
V dokumente podľa môjho názoru mierne absentujú rady týkajúce sa možnej prevencie smerujúce k samotným rodičom. Možno určitý návod na správne vedenie rozhovorov rodič – dieťa vo forme akejsi „slovnej antikoncepcie“. Podanej vhodne a spôsobom, ktorý by citlivý puberťák dokázal akceptovať.
Štýl nakrúcania je hravý, napriek závažnosti témy miestami dostávávajú priestor aj jemné vtipy na odľahčenie situácie. V istej chvíli nastáva aj jeden „smutno-krásny“ moment, kedy sa z určitých dôvodov jedna z hlavných protagonistiek odrazu rozplače. Je to azda jeden z najsilnejších okamihov celého dokumentu, pri ktorom bojujete aj vy sami zo sebou. Je to presne jeden z tých okamihov, ktorý nemôže nastať v hranom filme, v ktorom je dopredu všetko nalinajkované. O to silnejšie emócie z neho vyvierajú.
V sieti dokáže zaujať (najmä) mladých ľudí, čo je aj samotným cieľom. Je však filmom, ktorý je vhodný pre akúkoľvek vekovú kategóriu – či už pre maloleté deti, ktoré sa môžu stať potenciálnou obeťou. Pre dospelých, ktorí sa na rodičovstvo ešte len pripravujú a dúfajú, že v role rodiča nezlyhajú. Ako aj pre samotných rodičov či staršie generácie. Je to téma, ktorá sa môže kedykoľvek dotknúť kohokoľvek z nás. A práve vďaka takýmto dokumentom prestáva byť úplne tabu.
*Tvorcovia po ukončení projektu odovzdali všetky získané materiály českej polícii. Prípadmi sa už polícia zaoberá a podľa iRozhlas.cz v súčasnosti vyšetruje osem mužov a jednu ženu.
Zdroj titulného obrázka: Filmtopia