Rozhovor: Umenie očami umelca
Umenie očami umelca! Volá sa Patrik a venuje sa maľbe obrazov. Maľba sa stala neoddeliteľnou jeho súčasťou života. Aktuálne pracuje na sérii nových obrazov, ktoré môžete vidieť na jeho Instagrame!
Ako dlho sa umeniu venuješ?
Umeniu ako takému sa venujem v podstate už 22 rokov, od mojich šiestich. Venoval som sa dlhé roky primárne len kresbe. Zlom prišiel len nedávno, kedy som si uvedomil, že toto médium mi nestačí a chcel som sa učiť viac. Čiže čo sa týka maľby samotnej, tak som v nej v podstate stále nováčik.
Pozrime sa na umenie očami umelca! Odkiaľ čerpáš inšpiráciu?
Neviem, či poznáš seriál Queen’s Gambit, tam je krásne ukázaná scéna, kde si hlavná postava ľahne na posteľ a jednoducho v mysli vizualizuje jednotlivé ťahy. Tak nejak to prebieha aj u mňa. Ak príde určitý impulz niečo namaľovať, no predstava je len čiastočná, vizualizujem si rôzne kombinácie ťahov, farieb, línie, všetko, čo spolu hrá a nehrá. Samotnú inšpiráciu čerpám zo seba. Veľakrát sa však počas procesu tvorby samotný obraz zmení.
Ako dlho ti trvalo namaľovať obraz, ktorý si maľoval najdlhšie?
Momentálne na ňom stále pracujem haha… Volá sa Žena na lúke a pracujem na ňom asi polroka. Aj keď mi chodí do ateliéru veľa ľudí, nikto ho ešte nevidel. Zatiaľ ho vždy otočím k stene. Zatiaľ som ho upravoval (teda tú hotovú časť) 2-3 razy. Za polroka sa toho v človeku veľa zmení. To, čo som do obrazu odovzdával pred 6 mesiacmi, už zákonite nemôžem teraz. Takto dlho samozrejme netrvá vyhotoviť bežný obraz, tento je jednoducho špeciálny.
Čo pre teba znamená umenie, ktorý umelecký smer je tvoj najobľúbenejší?
Prostriedok sebarealizácie, sebapoznania a spôsob seba lásky ukázanej svetu. Som fanúšik čistoty, ani nie tak originality. Myslím, že Henri Matisse povedal: „Nesnaž sa byť originálny, snaž sa byť sám sebou, ak v tebe skutočne niečo je ľudia to uvidia!“ Dlhé roky som nechápal mnoho výtvarných štýlov. Od jedného momentu sa to zmenilo a prestal som v abstraktoch vidieť len machule, v kubizme „čarbanice“, začal som sa na jednotlivé umelecké smery pozerať s hĺbkou a otvorenosťou. Myslím, že je to cesta, ktorú by ľudia mohli praktikovať aj v bežnom živote, kedy sa stretávame s nepochopením inakosti. Obdivujem a rešpektujem každého, kto ukazuje skutočne seba. Veľakrát je to tá najťažšia vec.
Kedy si ľudia začali viac všímať tvoju prácu a dokáže sa ňou človek uživiť?
Zlom nastal asi takto pred rokom, kedy som sa už asi 2 roky venoval maľovaniu na rifľové bundy. Záujem o to bol obrovský, no dostal som sa do bodu, ktorý nazývam „umelecká samovražda“. Maľoval som veci, ktoré som nechcel, a nedovolili mi sa rozvíjať. Keď mi prišla ponuka výstavy, tak som si uvedomil, že vlastne nič doterajšie vystaviť nechcem, pretože to nie je už nič, čím by som sa chcel prezentovať. Rozhodol som seknúť s maľovaním na bundy a dať si čas na vlastnú tvorbu. Vytvoril som sériu obrazov Sprievodcovia duší. Či sa tým dá živiť? Ak sa z umenia stane priorita živiť sa ním, vtedy sa tým živiť nebudeme vedieť. To je presne ten bod, kedy musím veriť, že to, čo robím, robím najlepšie ako viem a že si zaslúžim spätnú väzbu.
Kto je tvoj najobľúbenejší umelec? Mne pripomínaš Piccasa!
Tak to ďakujem, haha. Stretol som sa už s podobnými názormi, síce nie všetky boli myslené pozitívne. Veľa ľudí si to myslí hlavne na základe obrazov Sprievodcov. Na prvý pohľad pôsobia kubisticky, no ich forma je úplne iná. Môj najobľúbenejší obraz je Nočná obloha od Van Gogha. Ten obraz je dokonalý. Najobľúbenejší umelec určite Jean Michel Basquiat. Vymyslel nový jazyk komunikácie. Verím, že každý máme v sebe dieťa, ktoré však dospievaním utišujeme a počúvame stále čoraz menej. Basquiat to svoje dieťa, tú svoju čistotu nechal rozprávať naplno. Možno pre mnohých ľudí pôsobia jeho obrazy primitívne, strašidelne. V skutočnosti to, čo tvoril, je tá najčistejšia forma vyjadrovania.
Aké je umenie očami umelca na Slovensku?
Registrujem na Slovensku zopár výtvarníkov. Môj osobný názor je, že Slovensko ako také ešte nie tak úplne vie prijať a oceniť výtvarníkov. Mám dojem, že na Slovensku stále veľká časť ľudí viacej cení diela ako samotného výtvarníka. Neobdivujú umelca a jeho tvorbu, jeho pohľad na život, jeho formu vyjadrenia. Obdivujú niečo, čo oni sami niekde videli, počuli, zažili a samozrejme chcú, aby to čo najlepšie vyzeralo. Je veľa mladých výtvarníkov, ktorí práve takto tvoria. Ja sám do tej skupiny stále spadám. Práve preto som vytvoril svoju sériu obrazov Sprievodcov duší, potreboval som už ukázať viac ako namaľovaných spevákov, hercov, mestá.. Viem, čo už jednoducho maľovať nechcem. Zároveň som veľmi vďačný za tých ľudí, ktorí ma majú radi ako výtvarníka a nielen ako jednu z možností namaľovania obrazu.
Veľmi dôležitým bodom je správanie sa k sebe navzájom, ale to je celospoločenský problém. Ja stále tvrdím, že na prístup na internet by sa mali robiť psychotesty. Internet je jedna z foriem úľavy veľkého hnevu, ktorý koluje v mnoho ľuďoch. Je veľmi dôležité byť niekde v strede, nebrať príliš vážne pochvalu ani nenávistný komentár. Krásnym príkladom je jeden z mojich obľúbencov, Callen Schaub. Všetky nevraživé komentáre jednoducho vytlačí a potom na ne maľuje. Ak si ho ešte nevidela, odporúčam. Čo ma najviac mrzí, je to, že veľká časť ľudí, ktorí toto robia, sú práve tí, ktorí majú určitý titul z odboru pred menom.
„Bohužiaľ, veľakrát práve ľudia, ktorí sa prezentujú otvorenosťou mysľou, majú najviac zatvorené mysle…“
Aké je tvoje životné motto/krédo?
Moja priateľka mi raz povedala: „Zem je guľatá, ak ideš príliš doľava, prídeš aj tak doprava.“ Bol som v bode, kedy som si myslel, že byť 7 dní v týždni v ateliéri 15 hodín denne je cesta k úspechu. Treba byť v rovnováhe. Treba tomu, čo milujeme, venovať toľko času, koľko chceme, no zároveň si dopriať oddych. Čiže toto sa stalo akousi smerodajnou cestou a život je odvtedy omnoho krajší.
Veľmi sa tomuto rozhovoru teším. Snáď si z neho každý z nás zoberie to, čo potrebuje. Ak sa ťa rozhovor bavil, nevynechaj ani predchádzajúci s Kanaďankou Hailey žijúcou na Slovensku!
Zdroj titulného obrázka: Facebook/Patrik Koprivňanský
