Po náhlej smrti starostu mesta je na jeho miesto menovaný mladý idealistický lekár Pierre. Hodlá pokračovať v politike svojho predchodcu, ktorý sníval o ozdravení tejto robotníckej štvrti. Haby, mladá Francúzka malijského pôvodu žijúca v jednom z chátrajúcich panelákov, protestuje proti tomu, aby jej rodina bola vyhnaná zo štvrte, kde vyrástla.
Vyber si správnu cestu… ale vieš po nej potom ísť rovno? To je film Nežiaduci
Hlavný problém filmu Nežiaduci je práve ten, že vám to bude buď všetko úplne jedno, alebo si vyberiete jednu stranu… a potom vám to nakoniec bude zrejme tiež jedno. Možno keby sa scenár tak veľmi nesnažil byť niekde uprostred nestranným pozorovateľom, len aby nebol osočený z jednostrannosti, bolo by to lepšie. Takto čiastočne stráca tvár. A vo výsledku dostaneme v hlavnej linke príbeh dvoch ľudí stojacich na opačnej strane politickej bariéry. Ale všetko je to zaberané neskutočne povrchne.
Či už príde na rad otázka nielen zmena plánu výstavby. Ale predovšetkým otázka, či je správne rozdeľovať komunitu alebo ju nechávať pohromade. A či práve toto nevedie k následnej radikalizácii proti systému. Ale opäť. Vedie k tomu práve rozdeľovanie alebo zlučovanie? Najdôležitejšia je však asi otázka, je vážne také zlé prispôsobiť sa svojej novej krajine a byť jej súčasťou? Stratíme tým svoje korene? Všetko toto sú témy také ťažké, že musí byť každému jasné, že takýto krátky film nemá šancu všetko podrobne prebrať. Ponúka film aspoň čiastočné odpovede, keď už nie kompletné.
Samé otázky, ale vlastne žiadne uspokojujúce odpovede
Nežiaduci bohužiaľ na svojom konci zanechajú pocit síce krásne natočeného filmu, ale v konečnom výsledku vlastne prázdnom. A čo je najhoršie, prázdnom emočne. A koho by to na začiatku napadlo? Už iba tá úvodná scéna, ktorá je tak neskutočne silná! Výťah nejazdí už niekoľko rokov, ani nesvietia svetlá. Ako máme urobiť rozlúčku dôstojne? Lenže následne sa toto všetko roztriešti a postupne sa nenápadne vytráca, mizne až do konca filmu, ktorý je tak neskutočne neuspokojujúci, až som z toho trpela. Z toho pocitu nevyužitého potenciálu.
Pretože Nežiaduci sa snaží tak veľmi nechať na divákovi, nech sa rozhodne sám, že si úplne neuvedomuje, že vlastne nemá pre žiadnu stranu pádnejšie argumenty okrem zaužívaných klišé. A slová utláčaní a utláčatelia sú naozaj málo, pretože ani jedna strana nie je jednoznačne čiernobiela. Pretože, ak ako divák nie ste už pred zhliadnutím filmu rozhodnutí, ku komu sa prikloniť, tento film vás možno sklame. A možno sa následne rozhodnete, že sa pozriete na niečo iné s podobnou tematikou. Alebo sa rozhodnete, že sa radšej budete ďalej držať svojho, pretože Nežiaduci jednoducho vyšumí. Ako svojim vyznením, tak svojim koncom…
Možno až veľmi pekný vizuál, ktorý škodí vyzneniu snímky…
Čo ale je veľmi silnou stránkou filmu, je jeho spracovanie. Natočené to je neskutočne krásne. V určitých momentoch bol pre mňa film z osobných dôvodov aj veľmi sentimentálny. Preto som dúfala, že si toto udrží až do konca. Lenže s tým protikladom vizuálnej stránky to proste nesedelo dohromady, tĺklo sa to spolu a vytrhávalo.
Nežiaduci je síce krásne, ale možno až veľmi sterilne natočený snímok práve preto, aby dosiahol na čo najviac divákov. Ale zároveň, výberom hlavných dvoch aktérov tak trochu prichádza o to, o čo by zaujímalo práve toho, kto podobné témy primárne nevyhľadáva. A to je škoda, pretože obaja herci svoju časť odviedli bravúrne, ale už nie tak uveriteľne.
Alexis Manenti v úlohe nového, ale voľbami nezvoleného starostu, Pierra, presne sedel do opaku Haby (Anta Diaw), ktorá v tom, vďaka svojej pracovnej pozícii a angažovanosti, vie už lepšie chodiť. Lenže, ako sa postupne stretávajú, a ako situácia eskaluje, začnú si obaja dosť vecí uvedomovať. Lenže ani jedna strana nemá riadnu uzavretie a poriadne úderný koniec, ktorý nemá silu zasiahnuť tak, ako úvodné lúčenie so zosnulou babičkou.
Nežiaduci záverom
Aj napriek môjmu pochopeniu, čo chcel film Nežiaduci oznámiť, som mala problémy to vstrebať. Nie pretože, lebo by som sa do toho nechcela ponoriť, ale pretože som sa s postavami mala problém zžiť, a ani koniec to emočne nenapravil. Áno, Ladj Ly natočil vizuálne krásny (miestami až veľmi čistý) film, ktorý je ale vlastne prázdny. A nie som si istá, či vo mne táto kombinácia vyvolala reakciu typu „Je to dobré, chcem ďalšie, prosím!“
Hodnotenie: 7/10
Zdroj titulného obrázku: Film Europe
